Povinná predškolská dochádzka-predškoláci
ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ A PRIPRAVENOSŤ DIEŤATA NA ZÁKLADNÚ ŠKOLU
Obdobie nástupu dieťaťa so školy patrí medzi najvýznamnejšie vývinové etapy dieťaťa. Pre väčšinu detí je vstup do školy veľkou záťažou, dieťa opúšťa svet hier a musí sa prispôsobiť životu v kolektíve a novým povinnostiam. Škola predstavuje pre dieťa situáciu, v ktorej sa uplatňuje predovšetkým svojim výkonom a podľa neho sa mu dostáva ocenenia. Preto je dôležité, aby malo od začiatku všetky predpoklady k dobrému výkonu. Problémy, alebo zlyhanie hneď na začiatku školskej dochádzky dieťa demotivujú, môžu vážne narušiť jeho sebavedomie a poznačiť tak celú školskú dráhu. Je teda potrebné, aby dieťa vstupovalo do školy zrelé a pripravené zvládať požiadavky, ktoré so sebou škola prináša. Zjednodušene môžeme povedať, že školská zrelosť je dosiahnutie takého stupňa vývinu (telesného, rozumového, emocionálneho a sociálneho), ktorý umožňuje dieťaťu úspešne si osvojovať školské vedomosti a zručnosti. Znamená takú zrelosť centrálnej nervovej sústavy, ktorá predstavuje odolnosť voči záťaži, schopnosť sústrediť sa a emocionálnu stabilitu. Zrelosť CNS je predpokladom úspešnej adaptácie na školský režim. Zrenie CNS ovplyvňuje lateralitu, rozvoj motorickej a senzorickej koordinácie, je predpokladom k rozvoju zrakovej a sluchovej percepcie.
Kritériá a znaky školskej zrelosti
1.Vek - k 31.8. dieťa dovŕšilo 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 rokov. Chlapci dozrievajú neskoršie, hlavne motorika ruky a sústredenie. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom, pedagogicko-psychologickou poradňou.
2.Telesná spôsobilosť, vyspelosť, zrelosť nervových dráh. Posudzuje sa výška a hmotnosť dieťaťa, ktorá predstavuje kvalitatívnu premenu telesnej stavby dieťaťa, predĺženie končatín, relatívne zmenšenie hlavy, zúženie a sploštenie trupu, zníženie tukovej vrstvy, nástup druhej dentície. Pohyby dieťaťa sú presnejšie úspornejšie, jemnejšie. Dozrievanie mozgu sa prejavuje: V raste mozgu, v dôsledku pokračujúceho procesu myelinizácie, ktorý zabezpečuje pre nervy ochranné púzdro, ktoré urýchľuje proces neurálnych impulzov. Myelinizácia značne prispieva k vývinovým schopnostiam dieťaťa:- oblasti mozgu zodpovedné za koordináciu oka – ruky, - schopnosť udržať sústredenú pozornosť (myelinizácia prebieha až do konca detstva). Školské spôsobilosti ako čítanie, ktoré si vyžaduje pozornosť a kontrolovanú koordináciu medzi očným svalstvom a niektorými oblasťami mozgu, a písanie, ktoré zahŕňa mentálnu koordináciu zvukov, písmen, slov a drobných pohybov prstov, sú závislé na určitej úrovni dozrievania mozgu. V zmenách štruktúry mozgu – u pravákov sa v ľavej mozgovej hemisfére nachádzajú mnohé centrá, ktoré majú dočinenia s aspektmi logickej analýzy a vývinu myslenia, zahrňujúc reč, pričom pravá hemisféra obsahuje mnohé centrá pre rozličné vizuálne a umelecké zručnosti, vrátane rozoznávania tvárí, priestorovú percepciu, reakciu na hudbu a pod. Vývin mnohých kognitívnych procesov je závislý na funkčnej spolupráci oboch mozgových hemisfér. V raste a vývine neurónov a ich vzájomnom prepojení, čo ovplyvňuje rozvoj vizuálnej integrácie. Dozrievanie mozgu je základom zlepšenia vizuálnej schopnosti v predškolskom období. Deti, ktoré sú mladšie ako 6 rokov, nemajú dostatočne vyvinuté očné svaly, aby im to dovoľovalo pohybovať očami pomaly a zámerne po riadkoch malých písmeniek. Až do veku 5 – 6 rokov má mnoho detí vizuálne obmedzenia, často sú ďalekozraké. Vo veku 6 rokov je väčšina detí schopná rozlišovať smer hore a dolu, neskôr smer vpravo a vľavo. Schopnosť pravo-ľavej lokalizácie závisí od zrelosti pravej mozgovej hemisféry. Deti, ktoré nie sú dostatočne zrelé, nie sú schopné rozlišovať medzi tvarovo podobnými písmenami, napr. p-b-d.
3. Mentálna spôsobilosť - myslenie sa stáva analytickejším, zdokonaľuje sa schopnosť vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, schopnosť reprodukovať predlohu. Obohacuje sa slovná zásoba dieťaťa a jej obsah. Začína spontánny záujem o číslice a písmená. Dochádza k diferencovanejšiemu vývinu v základných duševných schopnostiach, napr. vo vizuálnej a sluchovej diferenciácii, v rozlišovaní tvaru a priestoru, ako aj v rozvoji kauzálneho myslenia.
4. Emocionálna zrelosť - ide o dosiahnutie relatívnej emocionálnej stability, ústup od impulzívnych reakcií a nadmernej vzrušivosti. Impulzívne konanie, citová labilita, precitlivenosť, plačlivosť, nesústredenosť, nesamostatnosť, vzdorovitosť a agresivita patria medzi znaky nespôsobilosti pre školu.
5. Sociálna zrelosť predpokladá vyvinutú potrebu dieťaťa stretávať sa s inými deťmi, rovesníkmi, schopnosť podriadiť sa zásadám a záujmom detských skupín. Dieťa musí byť dostatočne samostatné a primerane svojmu veku nezávislé od rodičov, musí byť schopné prevziať patričnú zodpovednosť za svoje konanie i za plnenie školských povinností a prevziať rolu školáka.
6. Reč, sluchové vnímanie a fonologické uvedomovanie. Reč by nemala byť výrazne narušená, v rámci normy je možná mierna dyslália (rotacizmus, sigmatizmus). Rečová chyba často sprevádza ťažkosti v čítaní a písaní, čo sa môže javiť ako dyslexia. Primárne je potrebné logopedicky upraviť chybu reči. Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. Poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntéza a analýza slov, rozklad slova na hlásky, skladanie slov z hlások.
7. Rozvoj matematických schopností - pre pochopenie počtu je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvality: málo - veľa, viac – menej. Deti v predškolskom období posudzujú rozdiely v počte na základe vizuálneho odhadu. Predškolské dieťa sa učí posúdiť atribúty spojené s dĺžkou, veľkosťou, hrúbkou, poradím a pod.
8. Grafomotorika, lateralita - zvládnutie správneho držania ceruzky, sklon zošita, primeraná manipulácia a tlak pri písaní. Ľavorukosť je nevyhnutné rešpektovať, zvýšenú pozornosť treba venovať držaniu ceruzky a sklonu zošita, chybné návyky sa neskôr ťažko naprávajú!
Školskú spôsobilosť posudzujeme na základe nasledujúcich ukazovateľov:
Reč - výslovnosť, komunikácia, reprodukcia obsahu (napr. rozprávky), vyjadrovacie schopnosti.
Činnosť a hra - vzťah k nim a záujem o ne, osvojovanie si nových činností.
Motorika - ovládanie pohybovej aktivity, zručnosť a obratnosť.
Grafomotorika - ovládanie ceruzky, výtvarný prejav a začiatok písomného prejavu, schopnosť napodobniť určité grafické vzory.
Sociabilita - správanie sa v kolektíve detí a dospelých, schopnosť nadviazať sociálny kontakt.
Zvládnutie prvkov sebaobsluhy - obliekanie, obúvanie, osobná hygiena, stolovanie.
Emocionalita - určitá schopnosť ovládať svoje city, vyjadriť ich, bez problémov sa vedieť odpútať na primeraný čas od rodičov (najmä matky).
Správanie sa - samostatnosť, aktivita, disciplinovanosť, prispôsobivosť.
Je dôležité, aby dieťa bolo schopné rešpektovať a dodržiavať štandardné normy správania sa. Vedieť čo sa smie a čo nie, odlíšiť dobré od zlého, správať sa na vyučovaní tak, ako sa od neho vyžaduje a podobne. Je potrebné, aby vedelo odlišovať jednotlivé role (rodič, učiteľ, spolužiak, kamarát) a priradiť k nim dané správanie, ktoré sa s konkrétnou rolou spája.
Je potrebné, aby dieťa bolo zrelé ale aj pripravené na školu.
V prípade, že dieťa tieto požiadavky nespĺňa, je vhodné zvážiť pokračovanie povinnej školskej dochádzky. Preto je pre zaškolenie dôležité sa realisticky pozrieť na možnosti dieťaťa.